Od poslednej obhliadky starého dolu uplynulo už pár týždňov a naša partička sa za ten čas dokázala dostatočne pripraviť na protiúder. Lekárnik Girkon dokázal vyvinúť prášok, ktorý mal na osy pôsobiť smrteľne pri vdychnutí. Slečna Elizabeth noc strávila zavretá vo veži miešaním lektvarov so samo vznietiacou látkou. Lord Angelus si pre istotu nechal objednať škatuľu gnómich trhavín. Čo však nebolo dvakrát povzbudzujúce, žiadna z troch menovaných vecí nebola riadne otestovaná a tak sa mohlo stať naozaj čokoľvek.
Keď dorazili k dolu, o prvom kroku ktorom sa rozhodlo, bude vyskúšanie Girkonovho prášku proti hmyzu. Po rovine sa prešlo na severnú časť vyvýšeniny, čím bol krásny výhľad dole na dol i jeho blízke okolie. Girkon otvoril malú škatuľu a začal z okraja do nížiny sypať prášok. Vietor mu hral v prospech, tak sa prášok úspešne dostal k osám pod nos. Každý čakal na moment, kedy osy popadajú na zem, ale účinok prášku bol prekvapivo iný, ako sa i predtým dalo predpokladať. Teda...popravde sa nerátalo z možnosťou, že by prášok začal osám voniať a chutiť. K dvom zasiahnutým sa pridala ďalšia a k ním prileteli ďalšie dve, všetky osy hodovali na prášku a začali sa bláznivo vznášať. Angelus a Reini sa smiali, Bert sa tváril, že nechápe, Elizabeth sa s divným pohľadom pozrela na Girkona. Ten len pokrčil ramenami a riekol: „No čo, povedal som, že to nemám otestované.“ Nejak sa našlo pochopenie, ale určite každý si zmyslel, že matroš to musel byť kvalitný...
Zábavnú idylku bolo treba ukončiť a znovu sa sústrediť na vec. Slečna Elizabeth sa postavila ku okraju a všetky prítomné osy sa pokúsila na jednom mieste uškvariť, ale plameň nebol dostatočne silný a oheň len strávil Girkonovú návykovú látku. Teoreticky bolo možné, že sa Elizabeth tiež nechtiac nadýchala malého množstva prášku, ktorý k nej zavial vietor a dočasne ju otupil. Osy vyzerali nazlostene a začali nalietavať na ľudí, aby sa im pomstili za spálený matroš. Taktika na osy už bola celkom obohratá, zjednodušením bolo, že osy boli čiastočne mimo...bolo obdivuhodné, že ešte lietali. Jedna padala za druhou, iba tá posledná, najprotivnejšia, sa nenechala tak ľahko a bojovala do posledného šnup...dychu. Zaujímavými bodmi boju bolo, že paladin Berthall neprišiel k úrazu, ako bolo zvyčajné a pán Angelus sa pri boji nevedel trafiť alebo sa neustavične zamotával...žeby sa tiež nadýchal? Na záver Berthallovi vyšiel posledný úder a preťal osu na polovičky. Boj skončil, Bert bol v šoku, že ho osa nepopichala, Angelus sa spamätával zo svojej nešikovnosti, slečny Reini a Elizabeth boli nezranené a lekárnik Girkon vyliezol z poza najbližšieho stromu overujúc, či sa to škončilo.
Pohľad sa zameral na samotný dol, kde bol už len posledný pár os. Bolo na čase otestovať kvalitu gnómskej trhaviny v akcií. Skupina sa presunula na južnú stranu, kde sa Angelus a Berthall pokúšali dobre umiestniť dynamit. Ani tu Berthall nemal smolu na pätách a knot zapálil úplne bez problémov. Naopak výbuchy dynamitov by sa dali zrovnať s deckou pyrotechnikou. Ale za to predsa nemohli, bolo to vyrobené u gnómov a nikto z nich nezodpovedal za tie nepodarky. Druhý pokus bol o čosi lepší, slečna Reini vybrala ďalší dynamit a zapálila ho na podobnom mieste ako páni. Výbuch už bol priateľnejší, hoci to nebol žiadny ohňostroj, podarilo sa strop jaskyne zhodiť a pri tom zadláviť presný pár os. Parta označila vec za vybavenú, ale kamenie sa začalo hýbať a cez niektoré diery sa začali prepchávať osy. Keď Angelus vyberal ďalší dynamit, kamenie sa pohlo mohutnejšie a celé vyletelo pred jaskyňu. Osy čo zahynuli boli priateľné straty. No to čo vyliezlo von, z toho padla pusa každému prítomnému - ten najšerednejší, šesť nohý, s pavúčim ksichtom, oranžový velkočerv. "Ó nie..." "Do prdele".
Červ o veľkosti domu a dĺžky priemerného mostu vykukoval z jaskyne, pohľad na jeho hnusné oči a chlpaté obrovské kusadlá bolo zrelým adeptom na novú nočnú moru pre každého, kto ho uvidel. Reini sa na chvíľu vyparila a o minutu neskôr so sebou dovliekla červouloveného kojota. "Napchajte doň dynamit," riekla Reini, pretože bola názoru, že taký červ isto zožerie čokoľvek. Angelus do kojota napchal dynamit, podpálil a hodil sa k červovi. Samozrejme že kojota zožral, ako sa čakalo, ale očakávaný výbuch nikde. Červík iba slabo nadskočil a vypustil paru. Girkon z druhej strany naliehal na Eliz, aby hodila jeden z výbušných lektvarov. Hoci nerada, lebo ich nemala dostatočne, hodila jeden na červa. Ten slupnul i lektvar a paru vystriedal oheň. Červík mal žhavé predjedlo.
Sranda sa skončila, keď sa Berthall prišiel rozlúčiť s Elizabeth, lebo sa ponúkol ako návnada. Pevne ho stískla, pustila ho a už len pozerala, ako ide dole pred jaskyňu on, Angelus a Reini. Dokázali vylákať celého červa von, ale to ešte nevedeli, že jeho chvost sa končí kliešťami veľkosti kolesa kráľovského voza. Girkon mal pre strach urobené, tak sa dokázal len pozerať, ale Eliz nemohla a po okraji zliezla dole za červa. Berthall a Angelus si ho striedali, zatiaľ čo Reini svojím kordom skúšala pevnosť jeho chytinu...bol ako oceľ. Teraz ako hore ? Nohy boli hladké a o pancier sa z boku nebolo kde chytiť, tak bolo treba to skúsiť zo zadu. Eliz si našla miestečko pri jaskyni u nejakých odvalených kameňov a začala odriekať magické formulky na hromadenie energie. Silu červovho panciera zatiaľ vyskúšali všetci traja, no nikomu sa nepodarilo preraziť ho. Berthall sa rozhodol liezť za Reini a tak jediný Angelus ostal behajúcou návnadou. Eliz vyriekla dokončujúcu formulu a pod červom vyvolala ohnivý výbuch. Červík sa zaškubal, vadilo mu to, jeho brucho bolo tým pádom mäkšie ako pancier na chrbáte. Reini už vyliezla na červa a opatrnými pohybmi prešla až nad hlavu. Vzala kord a prebodala mu obe oči...kto už by len vydržal vystáť ten ohavný pohľad. Berthall sa tiež dostal na chvost, ale keď Eliz vyvolala ďalší ohnivý výbuch, plamene olízli červa a ten sa zasa začal zmietať. Pri tretom výbuchu to už nevydržal a znovu sebou škubnul, ale už silnejšie a tým pádom obaja jazdci z neho zleteli. Oslepený červík sa otočil za dvojcou, Angelus sa chopil šance a zdvihol meč proti červovi v snahe sa mu dostať pod pancier. Aj sa tam dostal ale červík ho za to riadne nakopol ľavou zadnou...no naozaj...a aby mu nebolo málo, odpálkoval ho svojimi kliešťami. Slábnucá Elizabeth pevne držala ruky nad hlavou a plamene pod červom neutíchali, zatiaľ to vyzeralo ako jediná vec, čo poriadne funguje. Keď Berthall kričal za Angelusom, ten za ním zakričal spiatky: "Skloň hlavu!" a hodil posledný dynamit. Dopadol na hlavu červa, ale takou silou, že by sa za taký výbuch nehanbil ani Mišo Bej.
Hlava červa sa rozletela na tisíc kúskov a zaplavila okolie hektolitrami sra*iek. Elizabeth sebou cukla pri výbuchu, jej námaha v pražení červa sa skončila, ale bola skôr rada, že vôbec vládala chodiť. Berthall ostal žasnutý, ako moc veľmo ten výbuch zničil červa, ale dalo by sa povedať, že sa spamätal rýchlo. Girkon zletel dolu za Angelusom a kontroloval jeho stav - plát bol pekne ohnutý. Berthall si pod zmesou červieho slizu, tekutín a čiastočiek hlavy, všimol telo Reini nabodnuté pod obrovskou nohou. Nohu rýchlo z nej vytiahol a v panike kričal na Girkona, že našiel stav ohrozujúci život. Vyčerpaná Eliz zamávala rukami, že je fyzicky je v pohode, len bola bledá a unavená. Rozhodli sa skôr postarať o Reini a až potom o ostatných. Angelus sa i napriek ohnutému plátu a tupých bolestí dokázal ešte dostať na nohy.
Napätie dosiahlo stropu, keď sa ozval bzukot z jaskyne. Von vyliezla kráľovná os, biela a mohutnejšia, než tie ostatné. Eliz sa pomocou Berthalla postavila a motivovala ho, aby ešte držal meč. Eliz zahrkala s batohom s elixírmi, pobrala poslednú odvahu na posledný vzdor. Jednu nádobu po druhej hádzala na osu. Hoci ju netriafala, zapálila vchod do jaskyne a zahnala kráľovnú na ústup. Prskajúca Eliz vyhádzala na osu tri fľašky, úplne na koniec si nechala jednu špeciálnu, obzrela sa na Berthalla s pohľadom "Utekaj." Fľašku hodila dnu a odstúpila preč, ozval sa výbuch a exlózia...znovu v tom mal isto prsty nejaký Mišo Bej. Elizabeth sa otočila na rýchly odchod, lebo strop sa začal znovu prepadávať. Keď už bolo po všetkom, Berthall vzal Elizabeth do náručia a odniesol ju k jej koňovi.
Do Darkshire prišli naozaj rýchlo. Angelus, Girkon a Reini šli hneď na očetrovňu, kde sa o nich už začali starať lekári. Berthall odniesol Elizabeth až do domu, do vane. No predsa nepôjde spať neumytá a mierne páchnucá.
Záznam končí s nádejou, že osia kráľovná je naisto mŕtva a pohroma vo forme veľkých chrobákov zasa na nejaké obdobie zašehnaná.