O Divomkrvích a bílém kožíšku

Rozpoviem Vám príbeh dávno zabudnutý, určený pre deti, ale aj silné povahy. O deťoch maličkých, o tých, ktorí nepoznajú ostych. O dvoch malých zajačikoch a ich šľahačkovo bielej srsti.
Poviem Vám ho, aby ste sa vždy pri pohľade na nich zo srdca zasmiali.
V dedinke Mrkva siata, kde boli všetky zajace hnedé, žili aj dva malé, smelé.
Boli to bratia Coca a Cola a zo všetkého najradšej súťažili. Predsa súťaž je hra zábavná. Z hry sa dá veľa priučiť. Veď aj život je hra s figúrkami a je na každom ako sa k nej postaví.
Neodbočujme však.

V čase zberu, keď dozrievali tie najsladšie mrkvy, rástli aj Divomrkvy.
Málokto ich mal rád pre ich chuť a pach. O vedľajších  účinkoch sa nikto nezmieňoval. Prdy z nich boli silné, smradľavé a prdieť sa predsa nepatrí.
Našťastie sa hodili bratom pre ich vlastnú hru zvanú Dostreľovačka.
Pravidlá boli jednoduché. Zjedz, prdni a leť. Kto sa ďalej doprdí, vyhrá.

Cocu už nebavilo prehrávať a v ten večer tmavý, rozhodol sa, že to bratovi vytmaví. Jedol Divomrkvy večer pred súťažou, pchal ich do seba.
Tento rok to Colovi nedaruje a rekord prelomí! Jedol, napchával sa a dúfal, och prosím, LEN NECH HO NEUPCHÁ.

Nastal deň Dostreľovačky. Coca a Cola sa postavili na stanovište. Coca už cítil víťazstvo na dosah, podvodník malý.
Za kúsok Divomrkvy si dali a štart odpočítali. Prdli naraz ako z dela.
Hľa! Cocov prd ich vystrelil silou morského prúdu. Vyhne sa súdu?
Leteli ďaleko a bolo počuť:
„Ja som dement!“
„Vyprď nám cement! Nech nás k zemi priťaží!“

Ale letieť neprestávali. Leteli deň, potom ďalší, až do krajiny pokrytej Snehom, kde sa čas zdal pomalší.
Priznal sa Coca k podvodu, nebolo však už návratu. Putovali teda krajinou a Snehu prišlo ľúto, keď ich videl trasúc sa od chladu. Daroval im časť seba, ako biednemu kúsok chleba. Daroval im svoju farbu a tá ich zahriala. Bol to predsa dar zo srdca.

S bielobou na srsti im ukázal Sneh cestu domov. Cesta trvala mnoho týždňov. Ako bude plakať ich mama, keď ich zočí! Ukázali sa jej a tá ich spoznala len podľa očí!

Všetci im na kožuch zízali a zistili, že ich biely je lepší. Zahreje ale aj chladí. Bol predsa darovaný. Aj oni sa preto vybrali do krajiny Snehu a ten bol štedrý, farbil ich dobiela, za čo mu ďakovali.
Chodili ho navštevovať na dovolenku  a už žiadne mrkvy, radšej pralinku!

---

(Zveřejněno se souhlasem obou autorek: Anky - Eyry a malířky Niky. Pohádka sepsána na narozeniny tříletého Eltirka.)